TEÓRIA DUÁLNYCH PROCESOV

05.10.2016

Teória duálnych procesov je významnou témou v oblasti kognitívnej psychológie. 

Je reprezentovaná rôznymi úvahami o tom, či určité objektívne jestvujúce javy, prebiehajúce v rámci prežívania človeka môžu byť výsledným efektom dvoch odlišných procesov (Systém 1 a Systém 2 podľa Kahnemana, 2012). 

Existuje mnoho koncepcií zaoberajúcich sa dualitou ľudskej mysle, ktorých prehľad uvádza Drobná (2010). Všetky tieto koncepcie však hovoria o tom, že v rámci našej psychiky sa nachádzajú dva odlišné mechanizmy, ktoré pri riešení problémov využívajú odlišné stratégie. Zhodujú sa v tom, že jeden mechanizmus je typický svojou rýchlosťou, automatickosťou a nevedomým reagovaním. Na druhej strane druhý mechanizmus je charakterizovaný ako pomalý, vedome kontrolovaný a vyžadujúci si mentálne úsilie. Kahneman (2012), Evans (1982), Stanovich (2004) hovoria o tom, že každý z nás disponuje dvomi štýlmi myslenia. Tvrdia, že naša myseľ je tvorená dvomi multifunkčnými systémami, pričom jeden je rýchly (Systém 1 podľa Kahnemana, 2012) a druhý je pomalý (Systém 2 podľa Kahnemana, 2012). Evans (2009) píše o tom, že teória duálnych procesov sa začalo objavovať už pred niekoľkými desiatkami rokov, kedy výskumní pracovníci zaoberajúci sa myslením a uvažovaním začali opisovať odlišnosť fungovania našej mysle. Teória duálnych systémov podľa Evansa (2009) má svoje korene už v staroveku. Platón povedal, že ľudská duša je rozdelená na tri časti, pričom prvá časť je predstavovaná rozumom, ktorý sa snaží o hľadanie pravdy a je umiestnený v hlave. Druhú zložku predstavuje vôľa, ktorá je umiestnená v hrudi a treťou zložkou je žiadostivosť, ktorá sa nachádza v podbrušku. Evans a Frankish (2009) porovnávajú Platónov model vnímania ľudskej psychiky so súčasným vnímaním teórie duálnych systémov. Tvrdia, že rozumová zložka o ktorej hovoril aj Platón sa podobá súčasnému pomenovaniu procesu, ktorý je typický podrobnou analýzou jednotlivých javov a ktorý si vyžaduje mentálne úsilie. Z historického hľadiska je podľa Evansa (2009) téma duality ľudskej mysle prítomná aj u iných mysliteľov - Aristoles, Locke, Descartes a iní. Aj títo starodávni myslitelia sa zhodovali v tom, že človek je v porovnaní so zvieracím druhom odlišný, nakoľko disponuje kvalitatívne odlišnou úrovňou myslenia a uvažovania. Aj tu vnímame spojitosť s teóriou duálnych procesov, nakoľko Systém 2 podľa Kahnemana (2012) je prítomný iba u ľudského druhu. 

Rozvoj teórie duálnych procesov má podľa Evansa (2009) korene taktiež aj v rôznych terapeutických smeroch, ako napr. v Geštalt psychoterapii, ktorá hovorí o tom, že myslenie je ovplyvnené určitými kognitívnymi schémami, ktoré človek nedokáže vedome reflektovať a Systém 2 zasiahne v situácii, ktorú vyhodnotí ako veľmi dôležitú. Drobná (2010) tvrdí, že Evans (1982) sa so svojou prácou zaraďuje medzi prvých autorov, ktorý teóriu duálnych systémov rozpracovali podrobnejšie. Práve Evans (1982) operacionalizoval štýl myslenia ako ,,typ 1" a ,,typ 2". Je názoru, že každý z nás disponuje dvomi štýlmi myslenia, ktoré sú však odlišné. Aj jeho práca bola inšpiráciou pre ďalších autorov, ako napr. Slomana (1996), ktorý nazval štýly myslenia ako ,,asociatívny systém" a ,,systém založený na pravidlách", resp. Stanovicha (2004), ktorý vnímal tieto systémy ako ,,heuristický" a ,,analytický". Vzhľadom k tomu, že v našej práci sa budeme venovať analytickému (Systém 1 podľa Kahnemana, 2012) a intuitívnemu (Systém 2 podľa Kahnemana, 2012) kognitívnemu štýlu, v nasledujúcej kapitole podrobnejšie opíšeme ich fungovanie.

ANALYTICKÉ A INTUITÍVNE MYSLENIE


Stanovich (2004) hovorí, že hlavným rozdielom vo fungovaní jednotlivých procesov v našej mysli je, že každý proces má vlastné nastavenia, ktorým interpretuje vonkajšie podnety a na základe ktorého rieši konkrétne problémy.

Kahneman (2012) prevzal pojmy ,,Systém 1" a ,,Systém 2" od Stanovicha a Westa (2000) a pokračuje v ich prácach a tvrdí, že existuje rozdielnosť vo fungovaní týchto dvoch systémov. ,,Systém 1 funguje automaticky a rýchle s malým, resp. žiadnym mentálnym úsilím a zároveň bez zámernej kontroly. Naopak, Systém 2 sa sústredí na duševné činnosti, ktoré si to vyžadujú, vrátane zložitých a náročných výpočtov, ktoré si vyžadujú mentálnu aktivitu. Činnosť systému 2 sa často spája aj so subjektívnym prežitkom jednania, voľby, či sústredenia." (Kahneman, 2012,s.27) Kahneman (2012) rozumie pod pojmom analytické myslenie (Systém 2) a pod pojmom intuitívne myslenie (Systém 1). Príklady využitia spomínaných dvoch systémov opisuje Kahneman (2012) aj vo svojej publikácii ,,Myšlení rýchle a pomalé."

,,Keď uvažujeme o sebe, máme tendenciu identifikovať sa so Systémom 2, so svojim vedomým, rozumovým JA, ktoré má vytvorené určité názory, ktoré taktiež uskutočňuje rôzne voľby a ktoré rozhoduje, čo si máme myslieť a čo máme robiť. Aj keď Systém 2 je presvedčený, že je to on, ktorý rozhoduje o tom, ako sa budeme správať a že má hlavné slovo, mýli sa, nakoľko značnú rolu v našom rozhodovaní hrá Systém 1. Je automatický, môžeme si pod ním predstaviť dojmy, pocity a sympatie. Predstavuje naše vrodené zručnosti v rámci psychiky. Vytvára asociácie medzi myšlienkami a dokáže vytiahnuť z pamäti znalosti a informácie bez vedomého úsilia." (Kahneman, 2012,s.27) 

Kahneman (2012) ďalej opisuje, že Systém 1 má aj svoje limity, nakoľko funguje mimo našej vedomej kontroly a beží nepretržite. Tým, že ja zapnutý neustále, tak sa zvykne mýliť, nakoľko z množstva podnetov, ktoré na nás pôsobia, selektuje len niektoré, ktorým venuje pozornosť a ostatné skresľuje, resp. zovšeobecňuje. Výsledkom Systému 1 sú taktiež emočne zafarbené skúsenosti, ktoré nás občas môžu ovplyvniť natoľko, že sa dopustíme heuristiky. Máme na mysli napr. omyl týkajúci sa prvého dojmu. Mnohokrát je náročné opustiť platformu rýchleho myslenia, nakoľko nie je vôľou regulované a poskytuje automatické odpovede. Na druhej strane je významnou charakteristikou Systému 2 práve to, že je vôľou ovládaný. Tým si však vyžaduje dostatočné mentálne nasadenie, vďaka ktorému dokážeme vysloviť názory, ktoré sú premyslené a explicitne logicky podložené. Kahneman (2012) hovorí, že Systém 2 dokáže zabezpečiť, aby sme venovali pozornosť situáciám okolo nás, ktoré sú pre nás dôležité a zároveň umožňuje, aby sme si dodržali odstup a nepodľahli častokrát prchkej reakcii Systému 1. Ďalej Kahneman (2012) tvrdí, že Systém 2 má na zodpovednosti aj sebaovládanie a chápanie stimulov, ktoré generuje Systém 1. Ak nastane situácia s ktorou si Systém 1 nevie poradiť, nastupuje Systém 2, ktorý prevezme kontrolu a všetky myšlienkové operácie začne cielene riadiť. Taktiež je názoru, že Systém 2 je väčšinou v kľudovom režime, avšak pripravený na okamžitú pomoc v akejkoľvek situácii. Systém 2 je označovaný aj ako ,,pomalé myslenie." Kahneman (2012) však prízvukuje, že používanie Systému 1 a Systému 2 musí byť chápané iba ako zjednodušenie popisu určitých typov procesov, ktoré v nás prebiehajú. V skutočnosti, aj keď sú popisované ako aktéri, nie sú tieto systémy pôvodcom žiadnych činností, nakoľko tie sú výlučne len v kompetencii našej mysle. Pre lepšie pochopenie uvádzam porovnanie príkladov činností prisudzovaných Systému 1 a Systému 2, ktoré uvádza Kahneman (2012). Ako prvé uvádzam činnosti prisudzované Systému 1 podľa Kahnemana (2012).

  • Zistenie, že jedna vec je vzdialenejšia než druhá.
  • Orientácia na zdroj náhleho zvuku.
  • Dokončenie vety ,,Chleba s..."
  • Urobenie grimasy pri pohľade na niečo nepekné.
  • Registrácia nepriateľského tónu v hlase druhej osoby.
  • Odpoveď na otázku ,,2 a 2 je?"
  • Čítanie nápisu na veľkých bilboardoch.
  • Riadenie auta na prázdnej diaľnici.
  • Nájdenie silného ťahu v šachu.
  • Porozumenie jednoduchým vetám.
  • Pochopenie, že ,,skromný človek s vášňou pre detaily" odpovedá určitému profesijnému stereotypu.

(Kahneman, 2012,s.28).

Ako druhé uvádzam činnosti Systému 2 podľa Kahnemana (2012).

  • Príprava na štartovací výstrel pri závode.
  • Zameranie pozornosti na klaunov v cirkuse.
  • Sústredenie sa na hlas určitej osoby v preplnenej hlučnej miestnosti.
  • Hľadanie šedovlasej ženy.
  • Hľadanie v pamäti s cieľom identifikovať nejaký prekvapivý zvuk.
  • Udržovanie rýchlejšieho tempa chôdze, než je pre nás obvyklé.
  • Sledovanie vhodnosti svojho správania v sociálnych situáciách.
  • Počítanie, koľkokrát sa na stránke textu vyskytuje písmo ,,a".
  • Zdieľanie svojho telefónneho čísla inej osobe.
  • Zaparkovanie na úzkom parkovacom mieste.
  • Porovnanie dvoch pračiek, čo sa týka ich celkovej hodnoty.
  • Vyplnenie formulára daňového priznania.
  • Kontrola správnosti zložitého logického argumentu.

(Kahneman, 2012,s.28).

V predchádzajúcich odstavcoch som opísal dva typy myslenia, pričom na jednej strane išlo o Systém 1 (rýchly, intuitívny, emočný) a na druhej strane o Systém 2 (pomalý, hĺbavý, vyžadujúci si mentálne úsilie). Výskumy z oblasti duálnych procesov potvrdzujú to, o čom píše Evans (1982), Stanovich (2004) a Kahneman (2012), že tieto dva systémy pracujú odlišne. De Neys (2006) zistil, že ľudia majú sklon kreovať nové úsudky na základe apercepcie a intuície než na postupnom logickom usudzovaní. Drobná (2010) opisuje, že Evans a Holmesová (2005) skúmali efekt zaujatostí presvedčení pri sylogistickom usudzovaní. ,,Zistili, že rýchle heuristické procesy, ktoré sú zodpovedné aj za zaujatosť presvedčení, majú tendenciu súperiť s pomalými analytickými procesmi, ktoré vyusťujú do logicky správnych odpovedí." (Drobná, 2010,s.70). Drobná (2010) taktiež tvrdí, že: ,,Stanovich a West (1998) v rámci niekoľkých štúdií zistili, že ľudia sa pri rozhodovaní o racionálnom usudzovaní zvyknú odchýliť od normatívnych modelov." (Drobná, 2010,s.73)

Venovať pozornosť mysleniu je veľmi dôležité a aj preto sa tejto téme ešte budem venovať.

Autor článku: Dr. Robert Krause