RACIONALITA U PROFESIONÁLOV

05.10.2016

Racionalitu, resp. racionálne uvažovanie predstavuje v rámci teórie duálnych procesov analytický systém, tzv. Systém 2 podľa Kahnemana (2012), ktorý je typický pomalosťou, zapojením logiky a úsudku. Valiant (1995) rozumie pod pojmom racionalita rozumovú nadradenosť človeka, ktorá ho odlišuje od ostatných druhov.

Vychádza z toho, že každý z nás je výnimočný a tým pádom každý z nás vníma svet cez svoju perspektívu. Okrem toho, ľudský tvor má spoločnú vlastnosť, ktorá ho odlišuje od iných tvorov a to je schopnosť abstrahovať a zúžitkovať jednotlivé podnety a zúročiť ich vo svoj najväčší prospech. Ďalej dodáva, že je obdivuhodné, ako dokáže ľudský rozum na neustále sa meniace podmienky prostredia rýchle a účinne reagovať. Označuje to ako schopnosť, ktorú predstavuje racionalita a týka sa abstrahovania informácií zo skúseností a ich následnej využiteľnosti vhodným spôsobom

Elbanna (2006) definuje racionalitu ako sled postupných rozumných krokov s cieľom získania čo najväčšieho úžitku pre jednotlivca. Zároveň dodáva, že na to, aby sme mohli označiť správanie ako racionálne, je potrebné, aby sme rozumeli tomu, že daný typ správania musí byť kontextuálne prepojený a zrozumiteľný. Elbanna (2006) zároveň tvrdí, že manažéri využívajú v rozhodovacom procese rôzne mentálne skratky, vďaka ktorým sú schopní prekonať rôzne nástrahy, ktoré im manažérska funkcia prináša.

Letovancová (2011) píše o výskume Eisenhardta a Zbarackiho (1992), ktorí brali do úvahy pri zostavovaní výskumného dizajnu zistenia, že racionalita môže byť ovplyvnená aj veľkosťou organizácie. Zároveň Letovancová (2011) píše o tom, že nestále a znepokojujúce prostredie prispieva k inhibícii racionality. ,,Vo výskume porovnávajúcom rozhodovanie manažérov a študentov zistili, že samotné postupy výkonných pracovníkov boli simultánne racionálne a intuitívne." (Letovancová, 2011, s.22)

Robbins a Coulter (2004) na druhej strane uvádzajú, že v rámci manažérskej praxe sa implicitne usudzuje o tom, že manažér by mal pristupovať k rozhodovaciemu procesu a k jednotlivým rozhodnutiam ako racionálne zmýšľajúci človek. Zároveň dodávajú, že manažér by mal robiť také rozhodnutia, ktoré slúžia k naplneniu cieľov organizácie. Racionálny manažér je teda charakterizovaný ako osobnosť, ktorá dokáže zaujať nestranné stanovisko a dokáže opodstatnene a vecne vyriešiť situáciu, ktorá nastane. Okrem toho má nadanie vytýčiť si ciele, ktoré mu budú poskytovať pomyselnú oporu pri rozhodovaní. Robbins a Coulter (2004) ďalej prízvukujú, že hlavným atribútom manažérskeho rozhodovania by mala byť túžba naplniť ekonomické ciele organizácie. Manažér by mal byť pri svojich rozhodnutiach citlivý, vnímajúci voči zámeru a smerovaniu spoločnosti.

V rozhodovacom procese však nastanú aj situácie v ktorých sa manažér rozhodne najlepšie ako vie, ale v konečnom dôsledku je samotné rozhodnutie neefektívne. Môže to byť zapríčinené aj nedostatkom informácií, ktorými manažér disponuje, ale zároveň aj neadekvátnou všímavosťou zo strany manažéra voči rozhodovaciemu procesu. V takýchto situáciách sa síce manažér snaží dosiahnuť čo najlepšie výsledky, ale v záverečnej fáze sú výsledky len dostatočne vyhovujúce. Aj z tohto dôvodu si myslím, že venovať pozornosť manažérskemu rozhodovaniu je veľmi dôležité.

Autor článku: Dr. Robert Krause